Vegánstvo má čoraz väčšiu popularitu, má aj svoj svetový deň

Londýn 1. novembra (TASR) - Vegánstvo si postupne buduje vyššiu popularitu od reštaurácií až po kozmetické salóny. Ľudia prechádzajú na tento spôsob stravovania z dôvodu empatie voči zvieratám, nasledujú zdravotné prínosy a vplyv na životné prostredie. Pre reštaurácie je to zase cesta, ako si zvýšiť zisk, lebo ľudia sledujú trendy.

Svetové povedomie o novom životnom štýle sa dalo do výrazného pohybu v období druhej svetovej vojny. Vznikla Vegánska spoločnosť (The Vegan Society) a táto udalosť sa od roku 1994 každého 1. novembra pripomína ako Svetový deň vegánov.

V novembri 1944 zvolal Donald Watson v Leicesteri stretnutie s ďalšími piatimi nemliečnymi vegetariánmi, aby diskutovali o strave a životnom štýle. Šestica, v ktorej bola aj jeho manželka, sa rozhodla ísť do toho aktívne a založila nové hnutie s novým označením. Potrebovali niečo výstižnejšie ako „nemliečni vegetariáni“. Rozhodli sa pre slovo „vegán“, ktoré Donald Watson neskôr opísal ako slovo obsahujúce prvé tri a posledné dve písmená slova „vegetarián“. V nasledujúcich dňoch spoločnosť zaregistrovali v neďalekom Birminghame.

Vegán je v princípe vegetarián, ktorý z svojho jedálnička vylučuje okrem, mäsa aj vajcia, mlieko, mliečne výrobky a včelí med. Pojem však zahŕňa viac ako len "životosprávne" návyky, do repertoáru jeho fungovania patrí akákoľvek forma snahy o ochranu zvierat. Vegáni odmietajú nosiť kožušiny, kožené a vlnené výrobky a kupovať kozmetiku testovanú na zvieratách.

"Milujeme psov, ale konzumujeme kravy. Staráme sa o mačky, no na sliepkach nám ani v najmenšom nezáleží. Môžeme dokonca chovať prasiatko ako domáceho miláčika, ale zároveň si naďalej pochutnávať na bravčovom rezni. Na jednej strane zvieratám prideľujeme silnú morálnu ochranu, zatiaľ čo v iných prípadoch im odopierame akýkoľvek status," uvádza na svojej webovej stránke Slovenská vegánska spoločnosť.

Zdôrazňuje, že konzumácia živočíšnej stravy predstavuje extrémne neefektívne využívanie pôdy, znečisťovanie pôdy, vôd a ovzdušia a taktiež sa výraznou mierou podpisuje na prebiehajúcom odlesňovaní. Okrem plytvania zdrojmi v podobe potravy pre hospodárske zvieratá, dochádza aj k plytvaniu vody: "Na 1 kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje 15.400 litrov vody, to znamená, že priemerne sa na získanie 1 g proteínu z hovädzieho mäsa spotrebuje až 6 násobne viac vody ako na získanie 1 g proteínu zo strukovín."

Podľa Slovenskej vegánskej spoločnosti najstaršie zmienky o tom, že ľudia vylúčili zo stravy mäso, sa datujú do dávnych čias: "Myšlienky a princípy životného štýlu bez živočíšnych potravín postupne naberali na charizme a priťahovali záujem nielen osamotených jednotlivcov, ale aj väčších organizovaných skupín. Hoci pre drvivú väčšinu populácie bol tento pojem stále vzdialený a už len samotné zníženie konzumácie mäsa sa zdalo byť extrémny krok, v tejto dobe sa v roku 1847 vo Veľkej Británii opatrne zrodila prvá Vegetariánska spoločnosť, ktorej cieľom bolo rozšíriť povedomie o strave bez mäsa."

Zlomový moment sa spája s príchodom Mahátmu Gándhího do Londýna v roku 1931. Indický politik a mysliteľ prišiel na stretnutie s britskou vládou, ale počas svojej návštevy súhlasil aj s prednáškou pre Londýnsku vegetariánsku spoločnosť. Vo svojom prejave dal otvorene najavo, že namieta nielen proti konzumácii mäsa, ale aj mlieka a mliečnych výrobkov, čo naštartovalo procesy na oficiálne zaregistrovanie nového hnutia.